Kedy vznikla naša Zem? Čo tu bolo pred nami? Kedy sa vyvynul človek? To všetko sú otázky na geologický vek.

        Naša Zem vznikla pred 4,6 miliardami rokov, spoločne so Slnkom a ostatnými planétami Slnečnej sústavy. Ako povrch Zeme chladol, prvotná kôra bola stále rozrušovaná nárazmi iných mimozemských telies. Časom počet nárazov klesal, povrch chladol a tuhol na pevnú zemskú kôru.

Oveľa neskôr sa začali tvoriť prvé riasy, baktérie. Obdobie medzi vznikom Zeme a zrodom života sa nazýva predgeologické obdobie, alebo Prahory. Vznik

života prebehol v Starohorách. Organizmy žijúce v tomto období žili vďaka síre, pretože v atmosfére ešte nebol kyslík. Ten sa objavil až po chlorofyle, keď ho rastliny začali vytvárať.

        V Prvohorách sa vyvýjali prvé výškové rastliny, ako napríklad prasličky, či paprade. V tomto období vznikli aj sloje čierneho uhlia. Prvohory sa delia na epochy: Kambrium, Ordovik, Silúr, Devón, Karbón a Perm. Vznikli tu aj najstaršie známe skameneliny - Trilobity. Sú to aj vedúce skameneliny pre toto obdobie. 

        Druhohory boli obdobím našich najväčších plazov - dinosaurov. Delia sa na tri časti: Trias, Jura a Krieda. Jura sa vyznačuje najväčším počtom dinosaurov. Vedúcimi skamenelinami sú amonity. Menej zastúpené sú belemnity, lastúrniky a ulitníky. V druhohorách sa vytvárali usadené horniny, ako napríklad dolomit a biely vápenec (krieda). Namiesto horotvornej činnosti vznikali mnohé poklesy, čo zapríčinovalo prenikanie mora na pevninu. V druhohorách sa rozpadol prakontinent Pangea.

         Treťohorné obdobia sa vyznačujú pokračovaním vrásnenia. Vedúcimi skamenelinami v starších treťohorách (paleogéne) sú numulity, ktoré dnes tvoria príkrov Mních pri Liskovej (Ružomberok). Už sa tu nevyskytujú dinosaury, prežili len menšie živočíchy, z ktorých sa potom vyvinul aj človek.. alebo jeho prvý priamy predchodca. V mladších treťohorách (neogéne) údajne asi pred 10 miliónmi rokov už existuje Australopithecus.